Vo svete digitálneho dizajnu sa na popísanie procesu vývoja produktov najčastejšie používa model dvojitého diamantu (Double Diamond). Predstavuje azda najzrozumiteľnejšiu reprezentáciu toho, ako optimálnym spôsobom pristupovať k rozvoju produktu. Prvý diamant predstavuje proces skúmania nápadu a druhý následnú cielenú tvorbu riešenia.
Prvej fáze, skúmaniu nápadov na rozvoj, som sa venovala v predošlom článku. Produktový tím sa počas nej kombináciou kvalitatívnych a kvantitatívnych metód snaží zhodnotiť každú ideu. Výsledkom skúmania je celistvé pochopenie nápadu, vrátane súboru potvrdených problémov a príležitostí, a dokonca priorizácia nápadov. Dnes sa pozriem na druhú fázu, teda ako overiť, ktorý z týchto nápadov je zmysluplné zaradiť do vývoja.
Ako validovať produktové nápady
Idey na rozvoj produktu by ste mali overovať vždy s ohľadom na váš pôvodný zámer. Na validáciu sa musíte pozerať z týchto štyroch aspektov:
- Chcete priniesť novú službu a neviete, či o ňu bude záujem? Validujte dopyt (market demand) zákazníkov.
- Chcete zmeniť funkcionalitu existujúceho produktu a neviete, či to bude možné? Validujte uskutočniteľnosť (feasibility) riešenia.
- Chcete overiť, či novo-navrhnutý spôsob konverzie dáva zákazníkom zmysel? Validujte zmysluplnosť (solution approach) riešenia.
- Chcete vedieť, či vám nový dizajn prinesie viac konverzií? Validujte výkonnosť riešenia.
Jasne teda pomenujte cieľ nápadu, príležitosti, ktoré otvára, a postupne potvrďte (alebo vyvráťte) jednotlivé možné riešenia.
Ukážme si to na jednoduchom príklade:
Definícia nápadu
[Čo] Čo je to, čo riešime? Aký kľúčový problém alebo príležitosť navrhovaný nápad adresuje?
Pridajme do nášho elektronického obchodu možnosť platiť kryptomenou Bitcoin. Chceme byť vnímaní ako pokrokový e-shop, potenciálne chceme vyťažiť z vysokej hodnoty kryptomien, nakoľko hodnota kryptomien v čase rastie* (*možno aj nerastie, ide o ilustračný príklad).
[Kto] Koho sa to týka? Kto je v tomto prípade cieľová skupina?
Všetci zákazníci e-shopu. Primárne však cielime na technologicky zdatných resp. pokrokových zákazníkov.
[Prečo] Ako budeme vedieť, že sa nám problém podarilo vyriešiť? Čo presne si od nápadu sľubujeme a ako by sme to mohli merať?
Vzhľadom na vysoké transakčné náklady tohto nápadu (vysoká volatilita kryptomien, náročné zakomponovanie tohto typu platby do interných procesov, bezpečnostné a reputačné riziká), potrebujeme získať odhad, či má zmysel túto funkcionalitu implementovať (aký bude o ňu záujem) a za akých okolností by sme si ju chceli ponechať / udržiavať ju.
Validácia nápadu
V takomto prípade potrebujeme identifikovať dopyt po platbe v Bitcoinoch. Vytvoríme Fake Door Test a odmeriame, či dosiahneme aspoň 10% CTR pri výbere spôsobu platby.
Techniky validácie nápadov
Ako teda jednotlivé aspekty overíte?
1. Validácia dopytu
Fake door test
Cieľom “testu falošných dverí” je zistiť, či je dané riešenie funkčné a používatelia oň majú záujem. Do existujúcej zákazníckej cesty zakomponujete preklik na novú testovanú funkcionalitu. Tá však v skutočnosti ešte nebude existovať a keď na ňu používateľ klikne, transparentne ho informujete, že funkcionalitu zatiaľ iba pripravujete. Počas testu meriate CTR (click-through rate).
Landing page test
Vytvorte vstupnú stránku s testovanou službou alebo produktom. Na stránke vysvetlite výhody produktu a vyzvite zákazníkov k akcii (call to action). Následne sa na ňu pokúste priniesť čo najväčšiu návštevnosť v stanovenom rozpočte a zmerajte konverzný pomer (conversion rate). Ten by sa mal pohybovať na úrovni vašej bežnej konverznej miery.
Nábor skorých nadšencov
Pri overovaní nápadov vedia byť nápomocní tzv. Earlyvangelisti. Pri plánovaní novej služby či produktu, zostavte skupinu 6-8 fanúšikov, ktorí vám budú dávať spätnú väzbu na testovaciu verziu produktu. Sú hodnotným zdrojom pravidelného feedbacku a veľmi pravdepodobne aj bránou k ďalším zákazníkom.
2. Validácia uskutočniteľnosti
Pri overovaní riešenia treba preveriť aj jeho technickú uskutočniteľnosť. Overenie uskutočniteľnosti zahŕňa najskôr zber a analýzu požiadaviek a obmedzení s cieľom získať prehľad o náročnosti implementácie a možných rizikách. Následne zrealizujete testovanie na malej vzorke používateľov, ktoré vám odhalí technické a obchodné riziká a pomôže zistiť náročnosť implementácie. Po vyhodnotení týchto údajov navrhnite optimalizovaný plán implementácie spolu s návrhmi na zmiernenie identifikovaných rizík.
Príkladom môže byť zmena poradia výsledkov vyhľadávania po zadaní vyhľadávacieho dopytu, ktorá sa udeje na základe iného skórovania parametrov produktov v eshope. Napr. produkty so starším dátumom výroby a skladovou dostupnosťou budú vo výsledkoch hľadania umiestnené vyššie.
3. Validácia zmysluplnosti
Prototypy
Zámerom prototypov je rýchlo overiť zmysluplnosť riešenia. Súčasťou validácie prototypu býva:
- Test prvého dojmu (či riešenie adresuje problém)
- Test použiteľnosti (či používateľ dokáže splniť úlohu)
- Test hodnoty (či má riešenie pre používateľa preukázateľnú hodnotu)
- Diskusia o hodnote (za akých okolností by riešenie pre respondenta malo hodnotu)
Prototypy je vhodné testovať s čo najmenšou časovou a vstupnou investíciou. Niekedy sa totiž stáva, že aj validovaný prototyp v reálnej prevádzke nemusí fungovať.
Čarodejník z krajiny Oz
Poskytnite službu tak, ako keby fungovala, ale všetku prácu vykonávajte manuálne na pozadí. Touto cestou si viete realisticky otestovať, ako by používateľ s reálnou službou interagoval bez toho, aby ste ju pred tým museli vyvíjať do použiteľnej podoby. Používateľ by počas testovania nemal váš trik odhaliť.
4. Validácia výkonnosti
Optimalizácia konverzného pomeru, teda CRO (conversion rate optimization) je podľa mňa skôr otázkou firemnej kultúry. No pri 1000 konverziách mesačne má zmysel dizajnové zmeny výkonnostného kanála A/B testovať. Cieľom je dokázať, že nové riešenie je štatisticky lepšie alebo že jeho nasadením nič nepokazíme, aj keď výkonnostne lepšie nie je.
A/B testing je v rámci Product Discovery jednou z drahších metód, no je stále lacnejší ako implementácia nefunkčného alebo horšieho riešenia. Okrem A/B testov sa dá výkonnosť riešení validovať aj na tzv. živých prototypoch (live data prototype). V tomto prípade je však riešenie potrebné implementovať a skúsiť v živej prevádzke na obmedzenom množstve používateľov (napr. 10%).
Od nápadov k roadmape
Spôsobov ako overiť nový nápad je mnoho. My sme zozbierali 30 experimentov, ktoré používame na dennej báze. Nájdete medzi nimi náročnejšie aj jednoduchšie metódy, ktoré môžete použiť pri overovaní svojich nápadov.
